Zmiešané pocity

To je asi to, čo najviac vystihuje moje citové rozpoloženie v súvislosti so Slovanom. Veľmi ma potešila minulá nedeľa, 16. október, kedy sme v dlho očakávanom šlágri vrátili Košiciam požičané a výborným výkonom pred nezvyklo plným hľadiskom sme ich zdolali na nulu, Braňo Konrád nás podržal. Konečne sme pretrhli šnúru zápasov bez víťazstva, čo sme potvrdili aj v divácky atraktívnom zápase s Trenčínom. Chlapci nesklamali hrou a prístupom ani v Banskej Bystrici, s ktorou sa nám dlhodobo nedarí, a otupili všemožné snahy bystrických baranov. Bola som zvedavá, ako chlapci po uspokojivých výkonoch a výsledkoch pristúpia k zápasu s Martinom. Prvá tretina bola OK po všetkých stránkach, zvyšok stretnutia sme poľavili, ale s prehľadom držali Martinčanov na dištanc a pohodlne sme si to nasmerovali za ďalšími tromi bodmi.

Jediné, čo ma trápi, (a asi nie som jediná) sú narastajúce počty zranených hráčov – konkrétne útočníkov. Tým nechcem povedať, že by mi nevadilo zranenie Martina Štajnocha, práve naopak. Ale po dnešku 6 absentujúcich útočníkov je alarmujúci stav. Otázne je, ako sa s touto situáciou dokážeme vysporiadať. Zrejme budeme nútení hrať na tri útoky, čo určite nebude v nahustenom programe ľahké. Treba len dúfať, že aspoň tí s ľahšími zraneniami naskočia čím skôr do zápasového kolotoča a na listinu zranených už nebudú pribúdať ďalšie mená.

Ja napriek tomu verím, že to zvládneme, veď sme predsa Slovan. Je čas, aby zabrali všetci, ukázali, že sú tu právom a dokážu zastúpiť svojich kolegov. Kvalita aj potenciál v mužstve sú dostatočné.

Na záver si touto cestou dovolím poblahoželať k nedávnym narodeninám Mirovi Šatanovi a Mišovi Hudecovi. Chlapci, veľa zdravia, športových i osobných úspechov. Bojujte za SLOVAN aj naďalej, tak ako doteraz!     

Daniela Mesíková