Zdeno Cíger

Zdeno CÍGER - Majster majstrov

Martinský odchovanec Zdeno Cíger (nar.19. októbra 1969) bol spájaný pred odchodom do zámoria s Duklou Trenčín, kde ako mladík robil veľké kroky v seniorskom hokeji. Zámorskú kapitolu, aj napriek tomu, že sa mu v NHL darilo celkom slušne, uzavrel po šiestich sezónach. „Som človek, ktorý robí rozhodnutia tak, ako to cíti. Riadim sa vždy sám sebou. Áno, hral som v NHL, ale považoval som za správne vrátiť sa na Slovensko a vybral som si Slovan. S výnimkou ročného pôsobenia za morom by som si v belasom drese ako hráč odkrútil desať rokov. Prirodzene, tento klub sa mi zaryl hlboko do srdca,“ vysvetlil Zdeno, ktorý sa stal počas svojho hráčskeho a trénerského pôsobenia v Slovane legendou. Hlavný dôvod? Štyri tituly ako hráč (1998, 2000, 2003, 2005) a dva ako tréner (2007, 2008)! „Vždy som bol pripravený Slovanu pomôcť. Neváhal som, keď skončil na jeho lavičke v roku 2006 Rostislav Čada a ponuku som bez váhania prijal. Tento klub mi dal veľa a chcel som mu to splatiť. Pamätám si na to, že ma veľmi bolelo, koľko neprajníkov okolo nás bolo. Bol som tréner nováčik a všetci si mysleli, že to dopadne fiaskom. Nakoniec z toho boli dva tituly za sebou a doteraz to veľa ľudí nevie prežuť. Zrejme sa dookola pýtajú ako je to možné, že chlap bez trénerského vzdelania mohol viesť Slovan,“ pokračoval Cíger, ktorý viac ako teóriu, vo svojej kariére vždy kládol na prvé miesto prax.

V roku 2007 sa po štyroch hráčskych tešil z prvého trénerského titulu. „Nervózny som bol iba zo začiatku, keď som nastúpil do funkcie hlavného trénera. Každý sa učí a pre mňa to bolo niečo nové. Som veľmi rád, že sme vybojovali titul. Keď mužstvo vyhráva zápasy, vzniká pozitívna energia. Aj trénerské rozhodnutia sa ľahšie riešia.“

Zdeno nikdy neplával v jednom šíku s ostatnými, ale zase nikdy nezrážal kolektív na kolená. Bol lídrom partie a čo povedal, vždy v kabíne platilo. Okrem práce bol pre neho vždy dôležitý aj oddych. „Tvrdím jednu vec. Ak človek niečo robí, tak sa tomu musí obetovať. Netreba však zabúdať na voľný čas a na to, aby si od roboty oddýchol. Keď robím niečo poriadne, tak to aj niečo stojí, nemám na mysli peniaze. Psychika dostáva zabrať a treba hľadať strednú cestu v tom, že relax je veľmi dôležitou súčasťou tohto hektického kolotoča. Počas sezóny som si vždy našiel čas na to, aby som sa odreagoval, či už na rybačkou, alebo poľovačkou.“

Do klubovej siene slávy vstúpil začiatkom roka 2007, pred víťazným zápasom s Košicami (5:1). Vtedy vykorčuľovali na ľadovú plochu všetci hráči Slovana v dresoch s číslom 21 a menom Cíger. Keď Zdena hlásateľ na štadióne pozval na ľadovú plochu, diváci povstali a arénou znel skandovaný potlesk. Na veľkoplošných obrazovkách bolo možné vidieť, že je z celej situácie veľmi dojatý. V prítomnosti generálneho manažéra klubu Maroša Krajčiho a spolumajiteľa Erica Assimakopoulosa potom vystúpila pod strechu arény vlajka s číslom a menom Zdena Cígera. Je to už druhá dvadsaťjednotka, ktorá sa bude vyníma vysoko nad ľadom. Tou prvou bola tá, ktorú nosil na drese Marián Šťastný. „Keď už bolo po tom, tak som sa cítil dobre. Predtým som bol dosť nervózny. Som však veľmi rád, že došlo veľa divákov a všetko tak parádne vyšlo. To pred zápasom i samotné stretnutie. Je to pocta a odmena za to, že som sa pre hokej dokázal obetovať. V takých chvíľach cíti človek príjemné zadosťučinenie.“

TOMÁŠ ŠTULAJTER