Zaujímavý hokejový zážitok

Presne takto by som nazvala zápas proti Nitre. Hneď po prvom inkasovanom góle sa mi vynorili spomienky na nedávny vzájomný duel tejto sezóny, keď sme taktiež inkasovali ako prví, aby sme nakoniec zvíťazili pohodlne 7:1. Prišiel však gól druhý i tretí, opäť do našej siete a to sa mi veru už prestávalo páčiť. Aby sme my – Slovan prehrávali ani nie po dvanástich minútach už 0:3, bola pre mňa silná káva. Samozrejme, že som našim chlapcom verila aj tak, ale myslela som si, že budeme svedkami dramatického zápasu, kedy to Nitrania uzavrú v obrane a budú sa snažiť ubrániť trojgólové vedenie až do konca. Bola som milo prekvapená, že sa tak nestalo a nitrianski hokejisti pokračovali počas celého stretnutia v sympatickom bojovnom výkone a útočnej hre, o ktorú sa pokúšajú takmer v každom zápase.

No to, čo prišlo potom, mi vyrazilo dych. Aby sme dali 4 góly v rozpätí 150-tich sekúnd, je úžasné, ba priam neuveriteľné. Také niečo si nepamätám. Vyšiel nám dokonalý obrat, čím sme zaskočili trošku asi aj samých seba no najmä zaplnený nitriansky štadión – veď predsa na Slovan sú všade zvedaví... ;) Nezvyčajnú prvú tretinu uzavrel vyrovnávajúci gól Nitry a na ukazovateli skóre svietilo 4:4! Ktovie ako sa cítili obaja brankári, myslím, že ak by v bráne neboli, skóre by sa veľmi nelíšilo :P Sranda, že v posledných dňoch som sa zamýšľala, kedy najbližšie uvidíme v bráne Patricka Galbraitha a hľa, jeho chvíľa prišla od druhej tretiny.

My sme pykali najmä za časté vylúčenia. Aj keď sme od tejto chvíle už v zápase neprehrávali, stále sme sa museli strachovať o výsledok, pretože húževnatí nitrianski hokejisti kožu nikdy lacno nepredávajú, tobôž nie doma a nepríjemne sa na nás gólovo doťahovali.

Chvalabohu za tie vydreté 3 body, môžu byť veľmi dôležité z hľadiska psychiky. Asi by ma porazilo,  kebyže sedem našich strelených gólov neznamenalo trojbodový zápis. Tak sa asi teraz cíti celý nitriansky tím.

Moju pochvalu si zaslúži celý útok vedený Mišom Machom, s krídlami Skokanom a Šatanom. Napriek tomu, že v takomto zložení hrali prvýkrát, rozumeli si na ľade skutočne dobre, ich hra mala myšlienku a bolo vidieť obrovské chcenie (ako aj na zvyšku tímu, páčil sa mi aj ako hral Jožko Balej, za zmienku tiež stoja 3 asistencie jedného z dvojice oslávencov – Ivana Švarného).

Napäto som očakávala, či uvidíme nejaký pästný súboj alebo vybavovanie si účtov, nakoľko všetci máme v pamäti predošlý vzájomný zápas, kedy si jeden z Nitranov trúfol na náš klenot, Miroslava Šatana. A dočkala som sa! Nie však v tomto duchu, ale Šarky si ako pravý gentleman našiel spôsob „pomsty“ jemu vlastný a v rozpätí 13-tich minút a 14-tich sekúnd schladil všetkých prítomných hattrickom.

Z našej strany bolo vidieť plno emócii, hlavne toho nadšenia a nespútanej radosti z gólov. Chlapci, ďakujem a teším sa na ďalšie zápasy!