V kabíne poznám takmer všetkých

Potom ako oznámil Doneck, že nebude účinkovať v novom ročníku KHL si sa začal pripravovať s tímom Českých Budejovíc. Plánoval si tam aj začať sezónu?
S hokejovým klubom HC Motor České Budejovice som nepodpísal žiadnu zmluvu. Začal som v Budejoviciach od 20. júla trénovať na ľade a boli sme predbežne dohodnutí, že v prípade, ak by som nedostal angažmán v zahraničí, sezónu by som začal práve tam. Mal som nejakú ponuku zo Švajčiarska, no bolo pre mňa prioritou zotrvať v KHL. Slovan sa mi ozval prvý a dohodli sme sa veľmi rýchlo.

Ktoré faktory napokon rozhodli, že si povedal Slovanu áno?
Ako som spomenul, Slovan bol veľmi rýchly. Dostal som od vedenia klubu ponuku, zobral si pár dni na premyslenie a následne súhlasil. Veľké pozitívum tejto dohody je, že po rokoch strávených na Ukrajine, predtým v Rusku som blízko domova. Určite sa tak naskytne príležitosť vidieť rodinu a deti viackrát do roka. Samozrejme ďalším plusom pre Slovan sú úžasní fanúšikovia, v takej atmosfére sa hrá fantasticky. 

Odkedy si v Bratislave?
Do Bratislavy som prišiel dnes ráno a hlásil som sa v kabíne trénerovi Čadovi.

Bude s tebou v Bratislave rodina?
Rodina tu celý rok môcť byť nebude. Syn hrá hokej v Budejoviciach, v septembri ide prvýkrát do školy. Budeme sa to snažiť skĺbiť tak, aby sme boli spolu počas víkendov. 

V kabíne ti je neznámych asi len málo hráčov..
Samozrejme poznám tu veľa chalanov. V kabíne som stretol Michala Vondrku, ktorý je podobne ako ja z Českých Budejovíc, aj keď aktuálne už žije v Prahe. Pred tromi rokmi som hral v Leve Poprad, odtiaľ poznám ďalších 5 -6 chlapcov. V Liberci som nastupoval na zápasy s Milanom Bartovičom, či Tomášom Netíkom, ostatných poznám minimálne z videnia. So zoznamovaním teda nebol žiadny problém.

Na podmienky v Slovane si sa teda mal koho opýtať...
Áno, hovoril som s Vondrcom, Bartom, Tomášom Netíkom. Pýtal som sa aj Zdenka Kutláka, ktorý tu bol vlani. Všetci mi Slovan len odporúčili. Nemám už 18 rokov, aby som sa niečoho bál. Budem sa snažiť hrať najlepšie ako viem a verím, že pre tím budem v sezóne prospešný.

V KHL máš odohraté štyri sezóny. Posledné dva roky v Donecku. Ako hodnotíš svoje pôsobenie na Ukrajine?
Spomienky na pôsobenie v Donecku sú len a len pozitívne. V klube fungovalo všetko na profesionálnej úrovni. Cítil som sa veľmi dobre, darilo sa mi, zbieral som aj dosť bodov. Krásne je aj samotné mesto, v ktorom bolo veľa možností ako tráviť voľný čas. Veľakrát sme boli s chalanmi napríklad na domácich zápasoch futbalového Šachtaru. O to viac je mi teraz ľúto, čo sa na východe Ukrajiny deje.

Ešte predtým však bola asi veľká škola nastupovať dve sezóny v NHL po boku takých hráčov ako Sakic, Forsberg..
Dva roky v tíme lavín mi dali skutočne veľa. Bol som draftovaný v 1. kole zo 14. miesta. Šancu som nechytil asi príliš za pačesy. V druhej sezóne som sa zranil a moja kariére v NHL upadala. Do toho prišiel v ročníku 2004/2005 ešte lockout, čo mi tiež príliš nenahralo. V spomínanom ročníku som sa aj nešťastne zranil, nevyzeralo to som mnou moc dobre. Som preto rád, že som sa mohol vrátiť k hokeju a chytil som sa v KHL.

Aké ciele si dávaš do nového ročníka KHL?
Musíme hrať predovšetkým tímovo a potom sa môže dariť aj jednotlivcom. Hrám na pozícii defenzívneho centra, snažím sa dosť vypomáhať obrane, no samozrejme sa nezriekam ani gólov. Budem sa snažiť hrať ako najlepšie viem a čo najviac pomôcť tímu.

Dnes si absolvoval prvý tréning v Slovane, aký bol?
Telo zatiaľ nie je na tieto dávky zvyknuté. Trénoval som síce dosť dlho na suchu, na ľade som však bol len desať dní . Nemám toho toľko natrénované ako chalani tu, takže ich musím dobehnúť. Myslím, že takéto tréningy sú fajn, mám ich rád a nemám s nimi najmenší problém. V sezóne nám to potom pôjde ľahšie.

Zažiješ už v stredu v Košiciach premiéru v našom drese?
Áno, tréner hovoril, že  by som mal hrať. Budem teda už popoludní sedieť v autobuse smer Košice spolu s ostatnými chalanmi.

Aké číslo budeš mať v Slovane na drese?
Chcel som mať trinástku, no to nosí Žiga Jeglič, takže som si vybral číslo 14, ktoré som mal v Donecku. Čísla som dosť často menil kvôli zraneniam – veril som, že s novým číslom sa mi už budú vyhýbať.  Trinástku som si zobral pred šiestimi rokmi s narodením prvého syna. V Donecku bola znova obsadená, tak som si zobral štrnástku, čo je dátum narodenia druhého syna.