Spomienka na tých, čo budovali základy klubizmu Slovana!

V týchto dňoch si celá spoločnosť pripomína tých ľudí, ktorí nás opustili, zomreli, medzi nimi je mnoho čo svoj život zasvätili športu, hokeju, Slovanu. Táto línia sa začala už pred 90. rokmi, v roku 1921 sa neúnavný propagátor Antonín Máša–Balík pričinil o vznik hokejového odboru pri 1. ČsŠK Bratislava. Vtedy však len bandy hokeja s loptičkou. Po roku 1924 si začal prerážať cestu kanadský hokej. Bratislava využívala blízkosť Viedne, kde už mali umelé klzisko na Engelmanne. Aj prvý zápas podľa kanadských pravidiel zohrali Bratislavčania vo Viedni s Wiener EV a prehrali 1:6. Bolo to v decembri 1924. V roku 1937 získal klub titul majstra župy. K zvýšeniu úrovne hokeja prispelo aj otvorenie zimného šta­dióna na Tehelnom poli 14. 12. 1940.

Možno máme chvíľku okrem histórie aj na tých čo sa zaslúžili o vznik, napredovanie hokeja na Slovane, určite sa nedajú spomenúť všetky mená. Medzi ne by patrilo mnoho veľkých ľudí z radov realizačných tímov, brúsičov korčúľ, fanúšikov, ľudí z manažmentov...

Určite naposledy a azda najviac zarezonovala smrť Dušana Pašeka, ktorá bola navyše opradená viacerými teóriami a hlavne nebola prirodzená. Oficiálna samovražda „Ceca“ sa stala 14.3.1998. No sú tu aj iné mená, napríklad Ján Jendek, ktorý bol jeden z tých čo tu hokej rozbiehali a hrali. Narodil sa 5. júla 1931 v Bratislave a zomrel 7. decembra 2002 taktiež vo svojom rodisku, v Bratislave. Jeho hráčska kariéra: aktívny hráč TKNB Bratislava (1946 – 48), ŠK Slovan NV Bratislava (1948, 1952 a 1954 – 66), ATK Praha (1952 – 54). Bronzový medailista MS 1955. Trénerská kariéra:
Asistent trénera L. Horského v Slovane Bratislava 1966 – 67
V rokoch 1966 – 68 pôsobil ako tréner slovenských brankárov
1968 – 72 tri sezóny trénerom v BEZ Bratislava a jednu v B mužstve Slovana.

V päťdesiatych rokoch bol Jendek výborný brankár, ktorý v hokejovej klietke strávil s lapačkou 20 sezón. Kariéru vrcholového brankára prežil v armádnom ATK Praha v bratislavskom NV a neskôr Slovane. V lige debutoval v sezóne 1950 – 1951 v spoločnosti takých hráčov akými boli Jindro Reitmayer, Juraj Kočan, Dodo Reimann, Emo Fábry, Karol Fako, Rudolf Horský či Rasťo Jančuška, v neskorších rokoch zasa Ján Starší, Jozef Golonka, Július Černický, Pavol Zábojník. V roku 1954 už ako reprezentant odolal ponukám popredných českých oddielov a vrátil sa do druholigového Slovana, aby mu pomohol k návratu do najvyššej súťaže. Bol symbolom vernosti hokejistov v belasom.
 
V drese Československa debutoval 21-ročný na akademických MS 1952 v Rakúsku. O dva roky už chytal za A mužstvo Československa. Zo štartu na MS 1955 má bronz. Cesta z Bratislavy do dresu s levom na prsiach bola vtedy veľmi dlhá. O to viac sa vyníma Jendekova nominácia na svetový šampionát, po ôsmich rokoch - od Trojákovej účasti na MS 1947 - prvého Slováka brankára v čs. reprezentácii zo slovenského oddielu! Na sklonku kariéry svojím príkladom, skúsenosťami a skromnosťou neurazenej hviezdy v úlohe náhradníka, vytváral zázemie pre vychádzajúcu hviezdu Vladimíra Dzurillu. Uvedený do SSSH: 29. novembra 2003.

A sme pri Vladovi Dzurillovi, ktorý tu bol relatívne krátko, ale ako Pašek i on nechal výraznú stopu. Jeho asi podrobne ani predstavovať nemusím. Narodil sa 02.08.1942 a tento i hokejový svet opustil 27.07.1995!

Týmto bologom nebolo primárne sledované to, kto všetko si zaslúži našu spomienku, nešlo o faktografické vymenovanie všetkých, možno práve diskusia pod blogom dáva priestor pre nás/Vás všetkých na pomenovanie tých čo sa spájajú so Slovanom a bohužiaľ sú už „len“ spomienkou. Rolbári, správcovia štadióna, ale i predavači lístkov, hlásatelia...tí všetci patria do veľkej „belasej rodiny“ a aspoň na minútku si na nich spomeňme, iste si to zaslúžia. V tomto ohľade musím spomenúť výborného človeka, krátko aj člena vedenia fanklubu Verní Slovanu, Tonyho Witteka, ktorý sa narodil 26.02.1969 v Modre, ale už 05.04.2009 nás opustil a nanešťastie to nebola jediná strata človeka, ktorý prakticky na tribúne nikdy nechýbal a všetci sme ho poznali rovnako dobre ako hráčov či trénerov.

Česť ich pamiatke...