Hokejový útočník Miroslav Šatan hrá hokej profesionálne už viac ako 20 rokov. Napriek tomu ho jeho profesia baví a je pre neho záľubou.
Ako sa zmenil za dvadsať rokov Miroslav Šatan. Tušili ste v osemnástich, že vydržíte v reprezentácii dvadsať rokov?
To som nemohol. Za tie roky som sa niečo v hokeji i v živote naučil. Za ten čas sa u mňa prirodzene zmenili priority. Na prvom mieste je už u mňa rodina, jej zdravie a spokojnosť. Hokej ma stále baví. Je pre mňa záľubou a profesiou zároveň. Vzťah k reprezentácii sa u mňa nezmenil.
Ste rovnako zapálený pre hokej ako v detstve?
Človek si musí uchovať nejaký ideál, inak by to za veľa nestálo. Hrať hokej pre peniaze ma nikdy nebavilo. Bavil ma hokej.
V Helsinkách to bude už váš jedenásty šampionát v A kategórii. S céčkom na drese, v 38 rokoch. Ako sa cítite?
Pamätám si, keď som sa v osemnástich rokoch dostal do reprezentácie pred olympijskou kvalifikáciou v Sheffielde 1993 za trénera Júliusa Šuplera. Pozeral som sa na Petra Šťastného či Ota Haščáka a učil sa od nich. Teraz mám v tíme inú rolu. Možno teraz sa chlapci okolo Marka Daňa budú učiť od nás starších. Štafeta sa posúva ďalej.
Slovenský fanúšik miluje medaily a navyše nerád zľavuje z očakávaní. Vlani ste z Helsínk priviezli striebro. Čo teraz?
Tým, že vlani vystrelila motyka a mužstvo, ktorému nik neveril, vydolovalo medailu, viem, že ľudia si povedia, prečo by sa to nemalo zopakovať. No preto, lebo je to ťažko zopakovateľné. Vlani nám veľa vecí vyšlo. Netreba mať veľké oči. V prvom rade musíme bodovať v zápasoch, v ktorých budeme favoritmi, aby sme sa dostali do play off. Ak tam postúpime, dá sa povedať, že základnú úlohu sme zvládli. A štvrťfinále to je hrana, z ktorej sa dá odraziť k úspechu.
Po zranení 3. novembra ste zažili najprv týždne bolesti, no potom ste mali pre rôzne vyšetrovacie a rehabilitačné procedúry ešte menej voľného času než v režime bežných tréningov a zápasov s tímom Slovana.
Čakanie na výsledky vyšetrení bolo najhoršie. Spočiatku boli verzie, že sa operácii nevyhnem, môžem ju iba oddialiť. Robil som veľa vecí, ktoré možno boli aj zbytočné. Využil som všetky možné metódy, ktoré mi zabrali celé dni. Keď som sa v polovici apríla dozvedel, že operácia by nemala byť nevyhnutná, bola to pre mňa úžasná úľava i satisfakcia za vynaložené úsilie. Som rád, že sa to zlepšilo, i keď do pôvodného stavu sa to nedostane.
Kompletný rozhovor s Miroslavom Šatanom, nie len o hokeji, ale aj iných zaujímavých témach nájdete TU.
P | Tím | Z | B |
---|---|---|---|
1. | CSKA Moskva | 38 | 81 |
2. | Jokerit Helsinki | 38 | 68 |
3. | Lokomotiv Jaroslavľ | 40 | 77 |
4. | Torpedo Nižnij Novgorod | 39 | 67 |
5. | HC Soči | 39 | 65 |
6. | Dynamo Moskva | 39 | 65 |
7. | SKA Petrohrad | 38 | 62 |
8. | Dinamo Minsk | 38 | 56 |
9. | Medveščak Záhreb | 40 | 56 |
10. | HC SLOVAN Bratislava | 40 | 55 |
11. | Spartak Moskva | 39 | 50 |
12. | Viťaz Podolsk | 39 | 46 |
13. | Dinamo Riga | 37 | 46 |
14. | Severstaľ Čerepovec | 38 | 40 |
# | Hráč | Z | B |
---|---|---|---|
1. | Barker Cam | 36 | 27 |
2. | Kaspar Lukas | 38 | 24 |
3. | Ticar Rok | 37 | 19 |
4. | Jeglic Ziga | 40 | 18 |
5. | Bartovic Milan | 40 | 15 |
6. | Nagy Ladislav | 34 | 14 |
7. | Stastny Andrej | 31 | 13 |
8. | Surovy Tomas | 40 | 12 |
9. | Viedensky Marek | 40 | 12 |
10. | Nedorost Vaclav | 34 | 11 |