Rozhovor s Imrichom Antalom, trénerom dorastencov

Na vedúcej priečke Extraligy dorastu po 32.kole je náš Slovan! Chalani sa na čelo vyšvihli v sobotu výhrou nad Dubnicou a v dueli o líderstvo v tabuľke pred prestávkou porazili aj druhú Považskú Bystricu.

Ako hodnotí doterajšie extraligové výkony svojich zverencov hlavný tréner, Imrich Antal:

K tímu dorastu ste sa vrátili po ročnej prestávke.

Minulý rok som trénoval len ženy a naskočil som až pred play off, kedy som pomohol Jožkovi Pethömu a Karolovi Rusznyákovi s tímom do play off a nakoniec táto partia urobila štvrté miesto. Potom som do novej sezóny šiel s Rudom Jendekom. Spolu sme si prebrali veci, ktoré by sme chceli preniesť do hokeja. Začalo to letnou prípravou, kde sme verejne prehlásili, že nikto nemá v mužstve miesto isté a o miesto bude treba skutočne bojovať. Chlapci spravili výbornú prípravu, čo nám ukázali aj testy. 

Ako máte rozdelené kompetencie s Rudom Jendekom?

Nechcel som mať asistenta, chcel som mať kolegu a myslím, že to sa napĺňa do poslednej bodky. Rudo robí tréningy a je so mnou rovnocenný tréner. Odzrkadľuje sa to aj v kaučingu. Ja si kaučujem útočníkov a hráčov na oslabení a presilovky, on kaučuje obrancov. 

Asi je to už poriadne dlhá doba, keď mal Slovan v takejto fáze sezóny svoj mládežnícky tím na vedúcej priečke tabuľky.

Za poslednú dobu, čo som pri mládeži, naše mužstvo skončilo tretie. To bola sezóna 2009/2010, v play off bolo vyradené Dubnicou a po výhre nad Martinom bola nakoniec bronzová medaila. Ďalšiu sezónu sme skončili v play off štvrtí.

Teraz sa nehrá play off, rozhodne sa v dlhodobej súťaži. Ako pozeráte na toto rozhodnutie?

Najskôr som  na toto nadával, ale je to tak za posledné roky, že sa potom začína „kupčiť“ s hráčmi, keď skončí juniorka, tak posilnia jej hráči dorast a hrajú tí, ktorí vlastne v doraste samotnom neodohrali takmer nič. Na jednu stranu je to dobré, pretože sú to kvalitné zápasy. Ale keď mám pozerať na naše mužstvo, my máme stabilizovaný káder. V prvej časti sezóny sme dávali hráčov do štyroch mužstiev. Do juniorky, do deviatky sme dávali, keď sme išli hrať na tri útoky, aby aj devina bola „ťahaná“ dopredu. Bolo obdobie, kedy sme spolupracovali s Ružinovom. Dohoda bola taká, že naši chlapci budú chodiť len na pár zápasov, ale potom sa to stalo pravidlom a dávali sme hráčov v podstate na každý zápas.

Takže mužstvo dostalo aj v tomto smere poriadnu zaberačku.

Jednoznačne. Trojtýždňová prestávka cez Vianoce nám skutočne padla vhod a veľmi pomohla. Načerpali sme sily, pretože ich bolo treba. Fakt sme robili na štyri tímy.

Toto sa dalo zvládnuť len tak, že ste mali aj dostatočne veľký a aj dostatočne kvalitný káder.

Musím povedať, že trénujem 18. sezónu, takmer stále v mládeži, ale toto  je fakt prvý rok, čo nás obchádza nejaká väčšia maródka. Máme aj hráčov s nejakými virózami, takže chýbajú sem–tam, ale gro hráčov má odohratú vlastne komplet sezónu. Nemáme maródku, mali sme ale aj také zranenia ako napríklad v prípade Marka Halamu, čo som komentoval aj na webhokeji.  Je veľmi nešťastné, ak takíto mladí chlapci absentujú kvôli otrasom mozgu. Veľmi ma to mrzí, že k tomu môže vôbec prísť. Bol to likvidačný faul, navyše vôbec nepotrestaný na hráča, ktorý je najlepšou „deväťšestkou“ v dorasteneckej extralige a pred ním sú v KB len hráči ročníkov 1995 a 1994.

Môžete sa spoľahnúť na celý tím, ale prím predsa len hrá teraz útočný trojzáprah Halama–Tibenský–Javorek.

Je to tak, je to naša najväčšia úderná sila. Chlapci pochopili, čo je to hrať jeden pre druhého, kolektívne a ide to. Dominik Javorek to tam naháňa, odrobí kusisko „čiernej“ roboty, Tibenský je skutočne mimoriadne tímový hráč, bojuje, Marko ich puky v podstate zbiera a premieňa. Mnohokrát je to veľká radosť pozerať sa na ich hokej.

Niekedy ste ale v komentoch povedali, že sa v šatni použijú po nie práve najlepších výkonoch niektorých hráčov aj tvrdšie slová v šatni či po víkende.

Treba si uvedomiť, že chlapci sú vo výchovnom procese a čím skôr pochopia jednu vec, tým lepšie pre nich. Keď je práca, tak pracujeme a pracujme, ako najlepšie vieme. Keď je zábava, zabávajme sa. Nemiešajme to. Tak isto aj my s trénerom sa pripravujeme na každý zápas s každým súperom zodpovedne, tak to vyžadujeme aj od chalanov. Musia sa koncentrovať na to, že ak poslúchajú doma a majú nejakú disciplínu v rodine, tak nemôžu prísť a tú disciplínu nemať. Možno to bude znieť nejako staromódne, ale pokiaľ nie je disciplína, nie je nič. Pokiaľ nebudú jasne rozdané karty v tíme, kto má čo robiť, kto má čo hrať, potom to fungovať nebude. Snažíme sa chlapcov viesť k tomu, aby mali pocit, že dnes som prišiel na tréning, je to súčasť mojej práce, možno sa práve pripravujem na svoje povolanie a ja stále tvrdím, že nie je nič krajšie, ako keď človek má za povolanie svoj koníček a ešte vám ho niekto zaplatí. Ja milujem hokej, milujem tento šport, som veľmi rád, že môžem pracovať práve pre Slovan Bratislava. Veľmi si to vážim a teším sa z toho, že to títo  chlapci tiež všetko chápu a že sa snažia robiť tak, aby aj oni z toho nakoniec mali dobrý pocit. Samozrejme, padnú aj tvrdé slová. Ale bez toho to nejde.

pre hcslovan.sk pripravil webhokej24.sk, autor Peter Hofman, fotografia Zuzana Hamarová