Prvý titul, ktorý sme slávili na súperovom ľade

Pred sezónou 2002/2003 sa v Slovane spomínal iba jediný cieľ - obhajoba majstrovského titulu z predchádzajúcej sezóny, ktorý belasí získali pod vedením Miloša Říhu. Na túto úlohu sa podujal nemenej renomovaný hokejový odborník - Július Šupler.

Slovan vcelku suverénne vyhral základnú časť so 107 bodmi a rovnako hladko prechádzal aj vyraďovacími bojmi (Žilina 4:0, Trenčín 4:1). Vo finále sa mu do cesty po štyroch rokoch opäť postavili Košice, ktoré prežívali nemenej úspešnú sezónu. Obe mužstvá túžili po svojom štvrtom titule slovenského majstra, čo finále dodávalo osobitnú príchuť.

Hneď prvý zápas na domácom ľade priniesol obrovskú drámu. V riadnom hracom čase sa stretnutie skončilo 1:1, o víťazstve Slovana rozhodol až v 94. minúte Miro Lažo. Druhý zápas už bol o čosi jednoznačnejší, Slovan vyhral 3:0, ale pre fanúšikov zostane zrejme v pamäti najviac kvôli hromadnej bitke za košickou bránkou, pri ktorej sa Mišovi Hudecovi podarilo vyzliecť Šimonovičovi dres a víťazoslávne s ním zamávať plným tribúnam.

Východniari boli pochopiteľne riadne nabrúsení a po polovici tretieho zápasu v Košiciach viedli dvojgólovým rozdielom. Napokon však Slovan triumfoval aj v tomto zápase 4:3 po predĺžení, čo sa ukázalo ako rozhodujúci okamih celého finále. Volanie po rýchlom ukončení finálovej série vypočuli Slovanisti už vo štvrtom zápase a po víťazstve 4:1 prepukli oslavy štvrtého majstrovského titulu na súperovom ľade v neútulnej hale v Kavečanoch.

Jedným z kľúčových hráčov celého play off bol kapitán mužstva Zdeno Cíger, aj napriek tomu, že do sezóny naskočil až v jej druhej polovici.