Orol-mandarínka 2:1

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna mandarínka. Táto mandarínka sa dopočula, že kdesi v ďalekých končinách žije jeden čudesný tvor – orol a čuduj sa svete, on je belasý. Tak sa teda jedného pekného dňa vybrala do sveta, pozrieť čože je to za tvora. Zatúlala sa až na zimný štadión, kde bola celá očarená a nadšená vrelým privítaním, veď nebola zvyknutá, že keď niekam príde, tak ju niekto aj privíta. „Vitajte v meste!“ – tejto pocty sa jej dostalo niekoľkokrát.

Až zbadala veľkého, mohutného orla s ohnutým zobákom a povedala si, že aj keď je menšia ako on, báť sa ho nebude a pôjde sa s ním zoznámiť. Skúšala všetko, aby upútala jeho pozornosť, no on sa netváril príliš prívetivo. Skákala mu po hlave, potom po zobáku, ale význam to nemalo žiaden. Celá smutná rezignovala a tu zrazu sa niečo udialo. Statný vták ju poslal kade ľahšie, dostala úder a letela, letela až sa vrátila tam, odkiaľ prišla. Svoj krátky výlet si predstavovala úplne inak a sklamaná i smutná, s vidinou lepšieho zajtrajška si ľahla spať dúfajúc, že na tento nevydarený deň čo najskôr zabudne.

Ale prejdime k realite J Zápas by zniesol prísne kritériá, mal všetko čo by šláger mal mať. Konečne sme už od prvej minúty nastúpili svižne a zodpovedne, čo sme si viac-menej udržali počas celého priebehu zápasu. K vysoko kvalitnému hokeju prispeli i hokejisti Košíc, ktorí neustále hrýzli a nútili nás mať oči na stopkách. Väčšinu zápasu sme mali jasne herne navrch, už prvú tretinu sme mohli vyhrať niekoľkogólovým rozdielom, nebyť nízkej efektivity v koncovke, za čo sme mohli pykať. Našťastie sa tak nestalo a umnou hrou sme nášho odvekého rivala zdolali v tejto sezóne na domácom ľade aj do tretice.

Zápas mal grády, videli sme veľa pekných hokejových momentov. Príjemne prekvapila i vysoká návšteva. Sama som zvedavá, koľko ľudí príde na Martin a ako to bude s návštevnosťou v ďalších kolách lebo teraz sa všetko nakopilo – Mikuláš a zľavnené vstupné, Košice, prekonávanie diváckeho rekordu, čiže čakalo sa veľa divákov. Bodaj by pravidelne návštevnosť neklesala pod 6 000.

Páčila sa mi i celková atmosféra. Fandenie sa stáva spontánnejšie a srdečnejšie. Je to pochopiteľné vzhľadom k hre, akú naši chlapci v poslednom čase predvádzajú. Vždy keď sa viac zaplní štadión, automaticky si spomeniem na atmosféru z majstrovstiev sveta a porovnávam so súčasnosťou – už niekoľkokrát v zopár pasážach sme sa jej vyrovnali.

Dnes by som vyzdvihla obetavý kolektívny výkon podporený takmer bezchybne chytajúcim brankárom. Potešil gól sviatočného strelca Ivana Ďatelinku i mladíka Martina Bakoša, bodaj by strelil čím skôr už aj svoj prvý reprezentačný.

Tak čo, prídete na najbližší domáci zápas? Nepolemizujme s kým hráme, chodievajme sa pozerať na SLOVAN! Myslím, že posledné výkony sú tou najlepšou pozvánkou.