Je dôvod na paniku?

Desiatym hracím kolom sme sa prehupli už do druhej šestiny súťaže. Je čas na stručné bilancovanie. Každý to vnímame inak, no fakt je, že asi nie sme veľmi nadšení zo súčasnej situácie v ktorej sa nachádzame. Nemám teraz na mysli aspekty ako návštevnosť, fandenie, cena vstupného a podobne. Ide o doterajšie dosiahnuté výsledky a predvedenú hru.

Tesná výhra so slovenskou reprezentačnou 20-tkou, celkovo nezvládnutý zápas v Košiciach, domáca prehra s Banskou Bystricou po samostatných nájazdoch a dve prehry po sebe – doma so Zvolenom a vonku s Popradom... Miestami chýba zápal pre hru, povestné „belasé srdiečko“. Česť výnimkám.

Mne prídu výkony mužstva ako príliš kolísavé. S tým súvisí aj hranie pod tlakom. Keď musíme, nejde nám kombinácia, hráme v kŕči, sme neefektívni v koncovke, nevieme sa preštrikovať súperovou obranou, dostávame lacné góly z protiútokov. Akonáhle sa však naštartujeme zopár gólmi a v zápase vyhrávame, vráti sa pochopiteľne ľahkosť a pokoj na naše hokejky a výsledkom je hokejové divadlo, ktorému divák s nadšením zatlieska.

Či robiť poplach? Áno aj nie. Na jednej strane sme tím, ktorý chce byť vždy najlepší a hrať prvé husle. Naším cieľom je titul. Preto, ak ho chceme, musíme jednoznačne pridať a zlepšiť hru, výsledky, prístup. Nemôžeme čakať, že sa to spraví samo. Každý, kto pozeral zápas proti Košiciam, musel vidieť, že sme o triedu zaostávali vo všetkých herných činnostiach. Ak urýchlene nezačneme pracovať na tejto nelichotivej situácii, bude sa nám titul viac a viac vzďaľovať.

Na strane druhej sú celkom logické argumenty typu: máme mladých hráčov, vsádzame na mladý ambiciózny tím doplnený skúsenými hráčmi, čo si vyžaduje dlhodobejšiu koncepčnú prácu a trpezlivosť, kolísavá výkonnosť nie je ničím prekvapujúcim. Ďalším faktorom je trend stále väčšej vyrovnanosti v európskych ligách, myslím tým v rámci jednej ligy. Typické sú nepatrné bodové rozdiely v tabuľke a fakt, že môže poraziť skutočne každý každého. Napríklad v českej extralige nie je výnimkou, keď tím jeden rok dosiahne na vrchol a v tom ďalšom sa potáca či skončí na chvoste tabuľky. Tento trend sa v menšej miere pomaly ale isto vkráda aj na Slovensko, rozdiel v kvalitách jednotlivých mužstiev prestáva byť priepastný. Buď sa s tým zmierime, alebo to ako Slovan pôjdeme vyvrátiť.

No a nakoniec stará známa fráza: „Bič plieska na konci“. Znamená to, že rozhodujúca časť sezóny je play-off. Kto sa kedy bude pýtať ako sme hrali počas sezóny, keď po jej skončení nám všade bude biť do očí „HC SLOVAN Bratislava – hokejový majster 2011/2012“? ;)

Tu sa však vynára otázka či za každú cenu ideme po titule a nič iné nás nezaujíma alebo naším prvoradým cieľom je ísť od zápasu k zápasu, s cieľom vyhrávať, ponúkať peknú a atraktívnu hru pre ľudí, plniť si do bodky hokejové povinnosti, dávať do toho všetko, rešpektovať súperov a s pokorou kráčať v ústrety výhram. Takému potom aj hokejové šťastíčko praje a majstrovský pohár je už takmer istotou.

Daniela Mesíková