História klubu

V roku 1921 sa neúnavný propagátor Antonín Máša–Balík pričinil o vznik hokejového odboru pri 1. ČsŠK Bratislava. Vtedy však len bandy hokeja s loptičkou. Po roku 1924 si začal prerážať cestu kanadský hokej. Bratislava využívala blízkosť Viedne, kde už mali umelé klzisko na Engelmanne. Aj prvý zápas podľa kanadských pravidiel zohrali Bratislavčania vo Viedni s Wiener EV a prehrali 1:6. Bolo to v decembri 1924. V roku 1937 získal klub titul majstra župy. K zvýšeniu úrovne hokeja prispelo aj otvorenie zimného šta­dióna na Tehelnom poli 14. 12. 1940.

Po druhej svetovej vojne prevzal Slovan na de­sať­ro­čia žezlo najlepšieho slo­ven­ské­ho mužstva a popredného tímu v spoločnej československej súťaži. V tomto období pôsobili v druž­stve postupne hráči: Jendekovci, Starší, Fako, Černický, Gregorovci, Čapla, Golonka, Dzu­rilla, Nedomanský a ďaľší, ktorí veľkou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena hokejového klubu. Slovan sa aj ich zásluhou stal niekoľkokrát korunným princom v súťaži. Jediný titul v čes­ko­slo­ven­skej hokejovej lige v kategórii dospelých získal pod vedením trénera Ladislava Horského v sezóne 1978–79.

Kostru majstrovského družstva tvorili starí skúsení hráči Sakáč, Ku­že­la, Bukovinský, Ujváry, Miklošovič, Žiška, Mrukvia a mladí začínajúci hráči, z ktorých postupne vyrástli vý­borní reprezentanti československého hokeja, bratia Peter, Marián a Anton Šťastní, Rusnák, Pa­šek, Černý, Jaško, Pokovič a ďalší. Okrem mužov získali v osem­de­siatych rokoch ti­tuly opakovane po sebe aj starší a mladší dorastenci. Pamätné je najmä obdobie 5 rokov v sezónach 1974–79, keď starší dorastenci získali 4 majstrovské tituly v priebehu piatich ro­kov ako aj sezóna 1984 – 85, v ktorej mládežnícke družstvá dosiahli majstrovské double. tatiaľ čo družstvo mladších dorastencov pod vedením tré­ne­rskej dvojice Dzurilla, Venutti absolvovalo celú súťaž bez straty čo i len jediného bodu a získalo titul Majstra SR, družstvo starších dorastencov pod vedením tré­ne­rskej dvojice Walter, Tománek po víťazstve vo finálovom turnaji v Nitre - za účasti družstiev Českých Budějovíc, Plzne, Gottwaldova, Košíc a Bratislavy - získalo titul Majster ČSSR. V mládežníckych družstvách už hrali prím neskorší ďalší výborní reprezentanti Franta, Beňo, Králik, Bukna, Mosnár, Rus­znyak, Búřil, Morávek, Ulehla, Kodet a ďalší.

Po osamostatnení Slovenska pokračoval Slovan v dlhodobom trende. V období od se­zó­ny 1993–94 bol sedemkrát Majstrom SR (1997–98, 1999–2000, 2001–02, 2002–03, 2004-05, 2006-07 a zatiaľ naposledy 2007-2008) v kategórii dospelých a jedenásťkrát Majstrom SR v mládežníckych kategóriách, od starších žiakov až po juniorov. Okrem toho získali všetky družstvá Slovana v novodobom období samostatného Slo­ven­ska spolu 18 strieborných a bronzových medailí. Ak by sa použilo olympijské pravidlo pri­de­ľo­vania bodov tak možno povedať, že HC SLOVAN Bratislava je v období ostatných 18 rokov na­j­ús­peš­nejším hokejovým klubom na Slovensku. V tomto období hrali, resp. hrajú v Slovane také ve­ličiny hráčskeho hokejového neba ako Cíger, Kolník, Višňovský, Podhradský, Rybár, Li­pian­sky, Kapuš, Hreus, Hurtaj, Jánoš, Podkonický, Šatan, ale aj cudzinci Rus Iljin, Bielorus Pankov, Kanaďan Casey, Česi Pavlas, Barta a iní.

Okrem úspechov na Slovensku dosiahol SLOVAN aj niekoľko veľmi významných ús­pe­chov na medzinárodnom ľade. Je jediným klubom na svete, ktorý vyhral najstarší turnaj v Európe "Spengler Cup", hraný vo Švajčiarsku trikrát po sebe a je jedným zo 4 klubov Európy, ktoré odohrali všet­ky 4 ročníky Európskej hokejovej ligy a pritom postúpili vždy zo skupiny do záverečných bojov. Vrcholom na medzinárodnom fóre bolo víťazstvo v Continental Cupe v sezóne 2003-2004 a tiež 3. miesto v Európskej lige majstrov v sezóne 2008-2009.

Klub za svoju existenciu vystriedal niekoľko názvov. Po prvom názve 1. ČsŠK Bra­tis­la­va bol v roku 1939 premenovaný na ŠK Bratislava a pod týmto názvom hral až do roku 1948. Od tohoto roku začal vystupovať pod menom Slovan. Na tri sezóny v období rokov 1949–52 sa zme­nilo meno klubu na Sokol NV, ale od sezóny 1953 sa klub opäť vrátil k menu Slovan, pod kto­rým, len so zmenami mien svojich hlavných partnerov, vystupuje dodnes. Po rozdelení bý­va­lej Telovýchovnej jednoty na samostatné športové subjekty pribudla v roku 1993 pred meno klu­bu skratka HC. V názve klubu sa potom postupne objavili mená hlavných partnerov HTC, HAR­VARD, ktorý bol v názve od apríla 1995 sedem rokov.

Farbami, ktoré sprevádzali klub v jeho histórii, boli belasá a biela, dnes doplnené o bordovočervenú farbu.

Dnes klub tvoria po organizačnej stránke akciová spoločnosť, ktorá zahŕňa centrum ta­len­tovanej mládeže v kategóriách dorast a juniori a mužov, a občianske združenie, ktoré zastrešuje činnosť útvarov talentovanej mládeže (športové hokejové triedy) a hokejovú prí­prav­ku. Týmto usporiadaním vstúpil klub na novú cestu v rámci hokejového hnutia na Slovensku. Podľa jeho vzoru dnes začínajú pripravovať svoje transformácie aj ďalšie kluby.

V mužstve Slovana, za roky jeho trvania, hralo a trénovalo veľa osobností slovenského aj čes­koslovenského hokeja. Mená Jendekovci, Starší, Fako, Černický, Gregorovci, Čapla, Go­lon­ka, Dzurilla, Grantner, Mrukvia, Walter, Kordiak, Sakáč, Nedomanský, Haas, Kužela, Bu­ko­vin­ský, Ujváry, Miklošovič, Žiška, bratia Peter, Marián a Anton Šťastní, Rusnák, Pašek, Černý, Dor­nič, Jaško, Pokovič, Pethó, Rusznyak, Mosnár, Višňovský, Podhradský, Rybár, Cíger, Kol­ník, Lipiansky, Kapuš, Horský, Polóny, Gábriš, Nitka, Guriča, Jančuška, Mitošinka, Venutti a ďal­ší, ktorých vymenovanie by zabralo hodne miesta. Mnohí z nich boli niekoľkonásobnými re­prezentantami Slovenska a predtým aj Československa na majstrovstvách sveta a OH.

Veľký podiel na výsledkoch a úspechoch klubu mali a majú aj diváci prichádzajúci podporiť hrá­čov na stretnutia. Veď povestnou bola v minulosti najmä tribúna "C", kde sa gru­po­va­li naj­ver­nej­ší skalní klubu. O vernosti divákov farbám Slovana hovorí aj fakt, že po neblahom zostupe do II. ligy, ešte v časoch ČSSR, bol štadión v tomto období skoro stále vypredaný. Dodnes je náv­števnosť z tohoto obdobia rekordom II. ligy.

Po prestavbe štadióna opätovne dokazovali bratislavskí diváci svoju kultúrnosť. Výrazne po­klesol počet rôznych neprístojností nepatriacich na štadión a naopak výrazne sa skultúrnil pre­jav všetkých prichádzajúcich na stretnutia. O záujme divákov o hokej svedčia čísla náv­štev­nos­ti na jednotlivé stretnutia. Veď za posledných 5 rokov videlo 170 stretnutí základnej časti Ex­tra­ligy mužov približne 650 000 divákov čo je skoro 4 000 divákov priemerne na stretnutie. Ak si zo­berieme, že kapacita štadióna je 7447 divákov tak dostávame viac ako 50% vyťaženosť hľa­dis­ka zimného štadióne na jedno stretnutie. A pritom nemožno zahrnúť do týchto čísel ob­rov­ské množstvo fanúšikov po celom Slovensku, ktorí prichádzajú na stretnutia družstva mimo Bra­tis­lavu.

Hokejový klub Slovan Bratislava je priekopníkom aj v ďalších oblastiach. Bol prvým klu­bom na Slovensku, ktorý pripravil a začal využívať vlastnú webovú stránku, a je doteraz jediným klu­bom na Slovensku, ktorý využíva pri práci sekretariátu vlastnú počítačovú sieť. Funkcionári klubu sa snažia presadzovať najmodernejšie spôsoby ko­mu­ni­ká­cie, spracovania a vyhodnocovania dát nielen v klube, ale aj na úrovni Slovenského zväzu ľa­do­vého hokeja, kde veľmi aktívne pracujú v jednotlivých štruktúrach od profesionálneho hokeja až po výchovu nastupujúcej generácie.

Slovan Bratislava je obdivovaný a zatracovaný súčasne. Je vzorom, ale aj tŕňom v oku. Je svetlým bodom, ku ktorému sa chce čo i len priblížiť veľké množstvo začínajúcich hráčov, ale aj tých skúsených, pripravených predviesť svoje schopnosti a umenie. Ale Slovan je len jeden!