Filip Orčík: Všetko zlé je na niečo dobré!

Filip Orčík (20.7.1992, 190/87) je oporou v bráne juniorky Slovana. Zveľaďuje v nej skúsenosti, ktoré zbieral v tejto sezóne aj na tréningoch slovanistického áčka a na jeho výkonoch v bojoch o play off to bolo skutočne vidieť.

Filip, máš za sebou dve sezóny, ktoré boli ako nebe a dudy, alebo ako sto a jedno. Ako spomínaš na minulú sezónu, kedy si odišiel zo Slovana do Spišskej Novej Vsi?

Nemám ani náhodou zlé spomienky na minulú sezónu. Odišiel som zo Slovana s tým, že som chcel chytať. V Spišskej sa mi to podarilo, pomohol som zachrániť juniorku v extralige, bola tam po všetkých stránkach super partia. V tejto sezóne som však už išiel do toho s tým, že chcem zabojovať o miesto v Slovane a aj sa mi to podarilo a nakoniec sme to predsa len dotiahli do play off.

Takže aj v tomto prípade platí, že všetko zlé je na niečo dobré.

Jednoznačne. Najprv som si myslel, že to bude krok späť, keď predsa len pôjdem do Spišskej, ale ukázalo sa to ako veľký krok dopredu pre mňa samotného. Jednoducho som tam dostal šancu vychytať sa a do tejto sezóny to bolo pre mňa veľmi dobré, pretože mi chýbala dovtedy zápasová prax. Prišiel som do novej sezóny rozchytaný.

Ako to bolo s tebou v letnej príprave?

Letnú prípravu som už robil s mužmi, s juniorkou  som začal až na ľade a v podstate som tam zase bojoval o miesto s Paťom Rybárom.

V tejto sezóne sa história dokonale zopakovala, len osoby sú iné. Práve Patrik odišiel do Spišskej Novej Vsi, zachytal si tam dokonca aj za prvoligových mužov. Aké sú pocity hráča pri takomto odchode?

Slovan je považovaný za veľkoklub a pre každého hráča, ktorý odchádza zo Slovana, je to v podstate veľmi zlý pocit. Slovan je Slovan. Tie pocity sú jednoducho zlé a keď odchádzate, robíte všetko preto, aby ste sa mohli vrátiť späť. Ako som to robil ja, tak to robí aj on. Ako som sa potreboval vychytať ja, tak sa potrebuje vychytať aj Paťo.

Slovan sa druhýkrát prebojoval do play off až v nadstavbe B. Nie je aj to mínus pre hráča, keď nehrá s tými najlepšími tímami?

Keď sa dostanete do prvej šestky, máte v podstate na veľkú časť sezóny vyhraté. Nemusíte predsa len hrať tie zápasy naplno, hráte iba o umiestenie, play off je isté. My sme  boli na 7. mieste, museli sme hrať naplno s každým tímom, išlo o veľmi dôležité body, či to bola Senica, Trnava, Spišská Nová ves. A aj tým hráč rastie. Nie vždy to vyšlo, nie vždy sa aj dá ísť na sto percent. Ukázali sme ale, že na to máme, do play off sme nakoniec predsa len jasne postúpili.

Potom, ako bolo jasné , že ste v play off, akoby na vás spadla nejaká „deka“.

Áno, posledné tri zápasy to bolo veru všelijaké. Hektické, dobré, zlé, ale ako som povedal, všetko zlé je na niečo dobré. Aj to, že sme posledný zápas prehrali so Senicou, aj to má svoj význam. Nič to nemení na tom, že chceme v play off ukázať, že na to máme, ale bola to taká preventívna „facka“, aby sme si uvedomili, že bojovať treba za každých okolností a že ako sa dá vyhrať, tak sa dá aj prehrať. Nebolo by dobré, aby sme boli nejakí namyslení, že sme posledné zápasy všetko povyhrávali, treba zísť na zem a bojovať.

V posledných zápasoch si mal veľmi veľa zákrokov, nemáš niekedy pocit, že by obrana mohla robiť aj niekedy viac?

To nie je o tom, či  má obrana niečo  robiť, je to vec celého tímu.  Treba sa doplniť, ak sa nedarí mne, chalani podporia, ak sa nedarí chalanom, je to zase na mne. Nie je to o jednotlivcovi. Všetko je to o nás. Keď si pomáhame, vtedy môžeme čakať, že sa bude vyhrávať. Keď sa snažíme spraviť len niečo za seba, vtedy to nikdy nepôjde.

Najčastejší výsledok v samostatných nájazdoch ste vyhrali 4:3, vyhrali ste so Skalicou, Martinom aj Trnavou. Vychytal si všetky nájazdy. Pre Slovan je teda veľká šanca na výhru, pokiaľ zápasy s tebou v bráne dotiahne až do samostatných nájazdov?

Nájazdy mám v podstate veľmi rád. Keď sa brankár dostane na ľad s áčkom, tak chalani chcú, aby som chytal nájazdy, keď Braňo alebo Tomi idú dole, tak si skúšam všetko možné. Predsa len sú to skúsení hráči, ktorí dokážu veci, ktoré v juniorke človek často nevidí a ani si ich juniori nedovolia. Keď ich takto chytáte stovky, ako je to v mojom prípade, tak v samotných  nájazdoch v juniorke to nie sú také nervy ako by boli za normálnych okolností.

Začínate s Košicami. Je to opakovanie duelu z minulého roka. Je to viac motivujúce?

Asi áno. Ja som minulú sezónu nechytal, bol som v Spišskej, chytal tu „Pekáč“ (Tomáš Pék, pozn. red.), ale chalani sú namotivovaní, chceme spraviť nejaký výsledok. Nejdeme tam so sklonenými hlavami, len tak aby sme odohrali. To, čo bolo v minulej sezóne, ostáva v minulej sezóne, teraz je nová sezóna, nový tím, nové výsledky.

Ako sa ti darilo proti Košičanom?

Boli to zápasy vo vysokom tempe. Ja som v Košiciach dostal taký dosť hlúpy gól a ten v podstate ešte aj rozhodol o našej prehre. Pôjdem do zápasov s tým, aby som sa snažil spraviť čo najmenej chýb a nedať Košičanom žiadnu šancu, aby mi dali gól.

pre hcslovan.sk pripravil webhokej24.sk, fotografia Zuzana Hamarová