Efektivita je skôr o hlavách

Ján Skurák (2.5.1993, 174/82), obranca juniorky Slovana, si pripísal vo víťaznom zápase proti Spišiakom asistencie na všetky štyri góly Belasých.

Janko, toto nie je tvoja prvá sezóna v juniorke.
Základnú časť som odohral celú v juniorke aj v minulej sezóne a na play off som šiel pomôcť aj do dorastu, keď sme v juniorke tak skoro dopadli. Mali sme na play off veľmi dobrý tím, vrátili sa nám chalani z dvadsiatky, ktorí s nami celú sezónu netrénovali ani nehrávali, mohli sme pokračovať aj ďalej. Škoda toho...

Pomoc v doraste ale nedopadla najlepšie.
Áno, dokonca vo dvoch rovinách. Jednak sme nepostúpili a jednak som sa ešte aj zranil.

Ako si na tom so zranením?
Teraz už chvalabohu v pohode, všetko drží tak, ako má, ale v play off som s tým hrať nemohol. Lekári v Slovane mi nariadili pokoj, našťastie sa rameno nemuselo dávať do poriadku operáciou, stačila len konzervatívne liečba. Dal som sa našťastie k novej sezóne úplne dokopy.

Ako minuloročný junior máš za sebou nepríjemnú skúsenosť, kedy postup do prvej šestky unikol na poslednú chvíľu a veľmi smoliarsky.
To si nechceme zopakovať. Musíme to zvládnuť tento rok podstatne lepšie. Mali sme fakt výbornú letnú prípravu, aj prípravné obdobie na ľade bolo fantastické, všetky zápasy sme v príprave vyhrali. Teraz sme mali za sebou ale tri prehraté zápasy, dvakrát s Nitrou, aj s Košicami. Boli sme aj trochu rozhádzaní. Pred zápasom so Spišskou Novou Vsou sme si sadli s chalanmi v šatni, povedali sme si, čo  je treba na prístupe zmeniť, dali sme sa dokopy ako tím. Chceli sme veľmi vyhrať.

Nebolo to jednoduché odhodlanie, Spišiaci si v sobotu relatívne jednoducho poradili s Nitrou, ktorá pre zmenu vám nedala ani bod v posledných dvoch zápasoch.
Na to sme tiež mysleli. S Nitrou to bolo veľmi nepríjemné. Predsa len sme mali rovnako bodov, teraz nám Nitra odbehla o šesť bodov. K prvému zápasu, čo sme prehrali 0:4 ani nemám čo povedať, v Nitre to bolo nešťastné, inkasovali sme dosť smoliarsky v závere zápasu a nevyšlo to. Spišská bola rozbehnutá, ale každý z mužstva spravil pre úspech v zápase maximum a nakoniec sme predsa len vyhrali.

Po góloch Trstenjaka a Majstrenka ste viedli 2:0.
Viedli, ale potom došlo moje vylúčenie. Veľmi zle sa sedí na trestnej, keď človek oslabí mužstvo a ešte k tomu, keď sa aj inkasuje. Súper znížil a ešte dokonca aj vyrovnal. Ale dali sme na 3:2, hneď vzápätí aj štvrtý gól. V závere sme hrali tiež oslabení, Spišiaci odvolali aj brankára, boli to nervy, lebo sme hrali šesť na štyri, ale udržali sme výsledok. Som rád, že sme vyhrali, dúfam, že nás to nakopne a tri zápasy bez výhry si už tak skoro nezopakujeme. Náš cieľ je dostať sa do prvej šestky.

Prečo sa to zatiaľ nedarí?
Máme veľmi slabú efektivitu streľby, každý sme schopný si vypracovať aj viac skutočné gólových šancí, ale s premieňaním je to katastrofa. Netreba ale zúfať, treba to prekúsnuť, strieľať a strieľať a ono sa to vrece raz musí aj nám roztrhnúť. Ono je to asi viac v našich hlavách ako v rukách. Strašne chceme, potom sme zbrklí pred brankárom. Treba sa upokojiť, dať dokopy a začať si na súperov veriť. A hrať tak ako sme hrali v Spišskej.

Mal si už zápas so štyrmi asistenciami?
Už áno, ale tuto to bolo na všetky naše góly, ešte k tomu aj vo víťaznom zápase a najmä v takom, kedy sme body potrebovali ako soľ.

pre hcslovan.sk webhokej24.sk, Peter Hofman