Dušan Pašek

Dušan PAŠEK - Z gymnastu diplomat 

Ako šesťročný koketoval s gymnastikou v bratislavských Vnohradoch BSP. Lenže ako každý chlapec potrebuje k svojmu chlapčenskému veku bicykel a korčule, chodieval aj on na verejné kočuľovanie, a to poznamenalo jeho osud. Páve tam si ho všimli mládežnícki tréneri BEZ–ky Pavol Sioťák a Vladimír Tóth a zobrali ho do prípravy. Bolo rozhodnuté, z Dušana Pašeka (nar. 7. septembra 1960 v Bratislave – zomrel 14. marca 1998) sa stal hokejista. 

„V BEZ–ke sme už v kategórii žiakov boli slušná partia,“ spomínal neskôr Dušan Pašek. „Hrali tam aj Dárius Rusnák a Ivan Dornič a všetci sme sa po pár rokoch stretli v Slovane Bratislava.“ 

Tri roky svojej mladosti si odkrútil v BEZ Bratislava, aby v roku 1972 prišiel do Slovana, kam ho prelanáril pán Gažo. Dostal sa do rúk Júliusovi Černickému a Jurajovi Kopalovi a ďalšia kariéra už išla priamočiarym smerom. Mladší dorast, starší dorast a na dvere klopali poštári s pozvánkami do mládežníckych reprezentácií vtedajšieho Československa.

Počas kariéry prvýkrát pocítil tvrdosť hokejového života na svojom tele už v dorasteneckom veku, keď prišiel o zuby.„Jediný raz mi vtedy hrozilo, že sa moja hokejová kariéra skončí predčasne. Mama, zubárka bola zničená a dohovárala mi, aby som s hokejom prestal. Všetko zachránil otec, ktorý povedal: ‚Teraz, keď mu vyrazili zuby, má prestať?‘ Roky som potom nosil chránič brady.“

Jeho talent ho čoskoro priviedol do áčka Slovana, za ktoré s výnimkou vojenčiny v Dukle Jihlava v sezóne 1985/86 hral až dovtedy, kým neodišiel za hokejom do zahraničia, ba v sezóne 1990/91 sa do Slovana na chvíľu vrátil, aby mohol zbilancovať, že v najvyššej súťaži odohral 372 zápasov, strelil 187 gólov, bol najlepším nahrávačom súťaže v sezóne 1986/87, členom All Star tímu ligy 1987/88, členom klubu hokejových kanonierov za 256 gólov (187 v lige a 69 v reprezentácii.) V reprezentácii debutoval v roku 1981 v prípravnom zápase proti Švédsku na severe Európy. V roku 1988 pišiel takmer o oko. Skoro dva týždne na jedno nevidel. To už bol oporou reprezentačného mužstva, s ktorým v Prahe v roku 1985 získal titul majstra sveta. „Pred svetovým šampionátom som sa do nominácie dostal naozaj päť minút pred dvanástou. Namiesto nervozity ma to však motivovalo k stupňujúcemu sa úsiliu. Ako posledný tím finálovej štvorky sme na začiatku finálovej časti znovu narazili na Sovietsky zväz. Od trénerov sme dostali za úlohu strážiť supertrojku Igora Larionova. Preto som pri odchode z rozcvičky do Larionova zabŕdol a povedal mu – nesmieš sa hnevať, ale dnes si nezahráš. Igorova formácia vyšla naozaj naprázdno. Mne sa v dvanástej minúte podarilo prekonať Myškina a obrovskou bojovnosťou sme tento zápas vyhrali 2:1. Položili sme základ titulu majstrov sveta. Bol to nádherný pocit so zlatými medailami na hrudi. Nielen to ma blažilo. S Jiřím Šejbom sme vytvorili najpoduktívnejší útok celých majstrovstiev sveta.“

S reprezentáciou nakoniec skončil v roku 1988 a bilancia sa zastavila na 196 zápasoch a 69 góloch, na piatich účastiach na svetových šampionátoch a dvoch olympijských hrách. Pri svojej poslednej účasti v reprezentácii na vrcholovom podujatí v roku 1988 na ZOH v Calgary bol dokonca kapitán ČSSR. Rok predtým, tiež s céčkom na hrudi, priviedol hokejistov Československa na svetovom šampionáte vo Viedni k bronzovým medailám.

Potom sa z Dušana Pašeka stal hokejový svetobežník. V sezónach 1988 – 1990 hral
v NHL za Minnesotu North Stars (48 zápasov, 4 góly, 10 asistencií) a vo farme v Kalamazoo (AHL), v sezóne 1989/90 bol aj v Lugane (Švajčiarsko). V ročníku 1990/91 začal v Slovane, pokiaľ neodišiel do talianskeho Asiaga a skončil vo švajčiarskom tíme Ambri–Piotta. V ďalšom sa vydal do Fassy v Taliansku, o rok neskôr naopak namieril na sever do fínskeho Kuopia, no skončil v Augsburgu v Nemecku. Tam sa jeho hráčska kariéra definitívne uzatvorila a nastúpila rovnako úspešná – manažérska. Od roku 1992 bol generálnym manažérom Slovana a od roku 1995 sa stal aj jeho prezidentom. Pracoval aj na reprezentačnej úrovni, od roku 1994 bol medzinárodným manažérom Slovenského zväzu ľadového hokeja, stal sa aj členom disciplinárnej komisie Medzinárodnej federácie ľadového hokeja.

Pašek si želal, aby sa zo Slovana Bratislava stal špičkový európsky klub a aby sa stal kráľom slovenskej extraligy. Na túto cestu ho aj naštartoval, lenže 14. marca 1998 podľa policajného vyšetrovania namieril proti sebe zbraň a svoj život predčasne ukončil. O pár týždňov na to sa slovanistická hokejová rodina tešila z prvého titulu majstra Slovenska...

„Poznal som ho od žiackych rokov a za celý ten čas bol neuveriteľným optimistom, ako sa hovorí, vždy vysmiaty ako slniečko. Charakterovo sa nezmenil ani vtedy, keď išiel z funkcie do funkcie. Vlastne som bol vtedy ako hráč už jeho podriadeným, ale vôbec som to tak nevnímal a na našom vzťahu sa nič nezmenilo. Pesimizmus ste však u neho nikdy nevideli. Dlho som tomu nemohol uveriť, že odišiel od nás takým spôsobom, on večný optimista,“ hovoril po tragédii Róbert Pukalovič, bývalý Pašekov spoluhráč v Slovane Bratislava.

MAROŠ NÁPRSTEK